Niekoľko postrehov o sebahodnotení a o tom, prečo hlúpi často ostávajú hlúpimi


Základnou príčinou ťažkostí moderného sveta je to, že hlupáci sú si úplne istí, zatiaľ čo inteligentní ľudia sú plní pochybností.

Bertrand Russel

city-people-bubble-soap-large

Áno, je to tak. Zakaždým keď sme si niečím úplne istí, alebo keď máme pocit, že niečomu už dokonale rozumieme, je to iba preto, že sa na to zle pozeráme a niečo nám uniká. A život nás rád konfrontuje so situáciami, kde sa nám často dokazuje akí sme nekompetentní. Sme pripravení prijať to, že sa môžeme vo všetkom mýliť? Píšem v prvej osobe množného čísla, lebo tento problém sa týka nás všetkých. Na základe čoho môžeme posúdiť, či je naša sebaistota v čomkoľvek oprávnená?

Porovnaním vlastných pocitov o kompetencii v rôznych oblastiach a skutočnej kompetencie sa venovali vedci Dunning a Kruger. Dunningov-Krugerov efekt je typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Zatiaľ to znie celkom fajn, čo? Treba si však spomenúť aj na to, že za ich prácu im bola udelená ironická Ig-Nobelova cena, ktorá sa každoročne udeľuje najviac odveci výskumom sveta. Títo ľudia však nie sú úplne odveci a potvrdili túto hypotézu:

Neschopní ľudia:

  • majú tendenciu preceňovať úroveň vlastných schopností,
  • sú neschopní uvedomovať si skutočné schopnosti u druhých,
  • sú neschopní uvedomiť si vlastnú nekompetentnosť,
  • uvedomia a priznajú si svoje predchádzajúce nedostatky v prípade, že sa dajú v odborne vyškoliť.

Úlohou tohto článku však nie je poukazovať na neschopnosť „tých druhých“ hlupákov priznať si svoju nekompetentnosť.

Týmto článkom sa snažím poukázať na to, že tými hlupákmi sme my všetci. Z môjho pohľadu učiteľa – my všetci – učitelia aj žiaci. Učitelia musia každý deň vystupovať sebaisto pri predkladaní poznatkov žiakom natoľko, že mnohokrát zabúdajú spochybňovať samých seba, svoj prístup, ale aj kvalitu svojich hodín. Žiaci zas ako profesionálni kritici učiteľov zabúdajú na vlastnú neskúsenosť v akejkoľvek inej oblasti života a na svoj doterajší nulový prínos spoločnosti. Z poslednej overenej hypotézy tiež vyplýva, že jediný spôsob ako z tohto kruhu uniknúť je stať sa kompetentným – a tu hrá kľúčovú úlohu školstvo.

Z72ILM2PWE

Prečo sa nám teda oplatí z času načas  pozrieť sa na samých seba čo možno najobjektívnejšie? Lebo iba takto môžeme napredovať.

Na záver tohto článku uvediem dvoch autorov úžasných kníh, ktorí ma hlavne v poslednej dobe v súvislosti s touto témou inšpirovali:

Petr Ludwig – Konec prokrastinace – podľa mňa povinná literatúra nielen pre vysokoškolských študentov a ich učiteľov, ale aj pre pracujúcich, rodičov, podnikateľov a celkovo ako recept na svetový mier 😉

a

 

James Altoucher – Choose Yourself – ten vo svojej knihe napísal (môj voľný preklad, takže sa ospravedlňujem za štylistické chyby):

V skutočnosti, povzbudzujem ľudí, aby mi neverili. Všetci tí, ktorí sú frustrovaní, vystrašení, pociťujú úzkosť alebo sú plní ľútosti, prosím, vyskúšajte tieto nápady, aby ste si to overili sami na sebe.“

 

Facebook Comments

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *