Chváliť snahu, talent alebo nič


Takto znie názov článku, ktorý je k dostupnosti na stránke tyzden.sk a vznikol spod pera Eleny Akácsovej. Článok je zameraný na nastavenie mysle, ktoré možno vnímať v dvoch rovinách – fixné nastavenie a progresívne, resp. rastové. Celá úvaha vychádza z publikácie Dr. Carol Dweckovej, ktorá vydala svoju knihu na základe získaných empirických skúseností zo svojej praxe. Článok resp. publikácia je natoľko zaujímavá, že sme sa rozhodli venovať sa mu nielen v našom blogu, ale výskumom aj priamo v praxi.

Celá kniha je postavená v binárnych rovinách. Autorka rozoznáva dve nastavenia mysle – fixné a rastové. Ľudia s fixným nastavením mysle predpokladajú, že inteligencia či talent sú nemenné. Zvyknú sa vyhýbať výzvam, pri prekážkach sa veľmi rýchlo vzdávajú. Vynaloženú snahu chápu ako zbytočnú. Kritika (negatívna spätná väzba) pre nich nič neznamená, no úspech druhých vnímajú ako ohrozenie samých seba. V konečnom dôsledku sa môže stať, že svoj talent alebo potenciál ďalej nerozvíjajú a následne stagnujú. Ľudia s rastovým nastavením mysle uvažujú opačným spôsobom. Majú v sebe túžbu učiť sa novým veciam. Akýkoľvek problém je iba prezlečená príležitosť. Radi prijímajú výzvy a snahu vnímajú ako cestu niečo dosiahnuť. Úspech druhých je pre nich inšpiráciou a kritika (negatívna spätná väzba) je tu na to, aby si vzali ponaučenie.

Holmesov diagram

Holmesov diagram

Autorka uvádza množstvo príkladov či už zo športovej brandže alebo verejného sektora. Na jednotlivých príbehoch ľudí zobrazuje spôsob nastavenia mysle a uvažuje nad príčinami. Jednou z príčin je spôsob výchovy rodičov v čase detstva a dospievania týchto spomínaných ľudí. A keďže všetci dobre vieme, že výchova neprebieha iba v rodinách ale aj v škole, rozhodli sme sa pozrieť sa na našich študentov a otestovať ich skupinou otázok, ktorých cieľom bolo zistiť, aké nastavenie mysle majú.

Test písali žiaci deviateho ročníka v jednej z petržalských základných škôl. Vyučujúci spozoroval nízku vnútornú motiváciu žiakov pri učení sa fundamentálnych predmetov v čase, kedy sa očakáva u žiakov zvýšená výkonnosť, pretože týchto žiakov čaká vcelku podstatné testovanie, ktoré môže rozhodnúť o ich budúcnosti (monitor). Ak predpokladáme, že nastavenia mysle súvisí s intenzitou vnútornej motivácie človeka, výsledky testov by mali naznačiť, že žiaci tejto školy majú nastavenie mysle fixné.

,,Nevzdávaj sa! Ak sa vzdáš po prvýkrát, urobíš to znova…“

Sir Alex Ferguson

Testovanie bolo dobrovoľné a zúčastnilo sa ho 30 zo 43 žiakov deviateho ročníka. Samotný test pozostával z 2 častí. V prvej časti mali žiaci za úlohu prečítať si krátku bájku od Ezopa o pretekoch zajaca s korytnačkou a zakrúžkovať jedno z dvoch ponaučení. Pripomeňme si, že v tejto bájke vyzve talentovaný, rýchly ale aj samoľúby zajac pomalú, no vytrvalú korytnačku na bežecké preteky. Zajac svojou pýchou a zároveň fixným nastavením mysle podcení súpera, ktorý snahou, vytrvalosťou a túžbou dosiahne úspech v podobe výhry. Ponaučenie ,,nikdy nepodceňuj slabšieho súpera, môže sa ti to vypomstiť“ predpokladá zvýšený záujem u žiakov s fixným nastavením mysle, žiaci s rastovým nastavením mysle si vybrali ponaučenie ,,keď si vytrvalý, môžeš žať úspech“. Až 87% opýtaných zakrúžkovalo možnosť, ktorá súvisela s fixným nastavením mysle.

Druhá časť pozostávala z 12 dvojíc výrokov týkajúcich sa tém ako inteligencie a typu osobnosti človeka, školy, ideálneho partnera a pod. Úlohou žiakov bolo priradiť k jednotlivým výrokom v dvojici číslo, ktorého hodnota pri sčítaní dosiahne hodnotu 3. Znamená to, že žiaci sa mali rozhodnúť, s ktorým výrokom sa viac stotožňujú a tomu udeliť číslo od 0 po 3, kde nula znamená absolútny nesúhlas a číslo tri absolútny súhlas. V dvojiciach výrokov sa vždy nachádzal výrok reprezentujúci ako fixné, tak aj rastové nastavenie mysle, nikdy nie iba jeden typ. Podmienkou bolo, že žiaci mohli používať iba prirodzené (kladné) čísla a nulu. Nemohli používať racionálne čísla, t.j. desatinné čísla (napr. hodnotu 1,5). Výsledky sú nasledovné:

Z celkového počtu žiakov má evidentne takmer 47% rastové nastavenie mysle. Zhruba 23% žiakov má fixné nastavenie mysle. Ostatní žiaci vyšli v testovaní tak, že nie je možné vytvoriť záver, t.j. ich nastavenie mysle je vyvážené (graf č. 1).

graf1

Ak však vnímame testovanie v binárnom princípe, t.j. fixné verzus rastové nastavenie, znamená to, že fixné nastavenie mysle prevažuje nad rastovým. Výsledky sme dosiahli súčtom fixného nastavenia a vyváženého, pretože ak berieme do úvahy potrebu progresívneho myslenia a všetkých jeho atribútov v školskej praxi, tak vyvážené nastavenie mysle musíme vnímať ako neproduktívne myslenie korešpondujúce s fixným nastavením mysle (graf č. 2).

graf2

Pri testovaní sa zistil ďalší zaujímavý prvok, ktorý môže súvisieť s nastavením mysle. Vo výrokoch obsahujúcich druhú úlohu sa vyskytli výroky týkajúce sa školy ako inštitúcie. ,,Škola ako inštitúcia mi môže pomôcť k budúcemu úspechu“, ktorý sa týkal rastového nastavenia mysle a jeho opozitum: ,,škola ako inštitúcia mi nemôže pomôcť k budúcemu úspechu“ s nádychom fixného nastavenia mysle. Výsledky potvrdzujú negatívny jav v slovenskom školstve, o ktorom dlhodobo informujú ako zahraničné organizácie, tak aj tie domáce. Žiaci majú negatívny postoj k slovenskému školstvu. Neveria v inštitúciu školy, jej pozitívnym vplyvom pre budúcnosť jednotlivca, čoho dôkazom je graf č. 3 a 4.

graf3

graf4

Ak typ otázky otočíme, vyznie: ,,škola ako inštitúcia mi nemôže pomôcť k budúcemu úspechu“. Pri tomto výroku žiaci vo väčšine odpovedali nesúhlasne, z čoho sa dá vyvodiť záver, že škola môže zohrávať úlohu pri budúcich úspechoch jednotlivca. Naštrbená je však základná dôvera v nej, je jednoznačne na nízkej úrovni a aj táto premisa by mala zohrávať značnú úlohu pri budovaní reformy.

graf5

graf6

Nastavenie mysle je oblasť, ktorá si zaslúži pozornosť. Cieľom tohto blogu nie je propagácia výskumov C. Dweckovej, taktiež nechceme týmto blogom vyslovovať absolútne pravdy. Uvedomujeme si rozsiahlu problematiku tohto typu a s ňou spojenú objektívnosť výskumov. Samozrejme si uvedomujeme aj to, že svet nie je čiernobiely. Bolo by veľkou chybou, ak by sme induktívnou metódou generalizovali výsledky testov a vnímali myseľ iba v protipóloch. Nastavenie mysle u človeka nemôže byť iba fixné alebo iba rastové. Každý človek predsa uvažuje a rozhoduje sa nielen zo svojho presvedčenia ale aj na základe vonkajších faktorov a vždy v konkrétnej situácii. K tomuto sa pridáva široký problém kognitívnej disonancie a s ním súvisiace konfirmačné skreslenie, ktorý analyzovali vo svojich publikáciách Carol Tavrisová a Elliot Aronsonová. Cieľom blogu bolo poukázať na túto problematiku a vyvolať diskusiu. Myslíme si, že nastavenie mysle u žiakov našich škôl, resp. zmena nastavenia mysle z fixného na rastové, progresívne, môže zohrať dôležitú úlohu pri dosahovaní úspešných študijných výsledkov ale aj budúcich profesijných úspechov.

pexels-photo-137595

súbor na stiahnutie:

test-mysle

test-kluc

 

Facebook Comments