Joga smiechu – smiechohry


,,Dokážete sa smiať len tak? Alebo na to potrebujete vonkajšiu príčinu?“ Znejú otázky resp. citáty, ktoré možno nájsť hneď v úvode stránky venujúcej sa joge smiechu. Z výskumov, ktoré avizujú lektori jogy smiechu vyplýva, že dospelý človek sa smeje v priemere 15 až 20 krát denne. Deti sa smejú až 300 krát denne a to často bez zjavnej príčiny. Smiech deťom jednoducho robí dobre a nepotrebujú k nemu humor ako vonkajšiu príčinu. Môže zohrávať smiech svoju úlohu aj v škole pri výchovno-vzdelávacom procese?

Túto otázku som si kládol dlho po tom, čo som navštívil jeden z kurzov jogy smiechu v Bratislave. Po skončení kurzu som sa stretol s Lukášom Gavaľom, lektorom jogy smiechu, a dohodli sme sa, že Lukáš príde k nám do školy a otestuje smiechohry s deťmi v mojej triede. Mal to byť experiment, ktorý sledoval tieto ciele:

  • pozorovanie detí, reakcie detí pri netradičných činnostiach
  • interakcia žiak – učiteľ, interpersonálna interakcia
  • vytvorenie príjemnej atmosféry v kolektíve, prosociálny cieľ
  • možnosť aplikovať jednotlivé smiechohry vo vyučovaní ako motivačný prvok
  • smiechohry ako súčasť triednických hodín
  • antistres
20160621_125026

Lukáš s piatakmi v akcii

Počasie nám v daný deň vyšlo, preto sme sa rozhodli aplikovať jogu smiechu vo vonkajších priestoroch v areáli školy. Konkrétne išlo o futbalové ihrisko, na ktorom trénuje miestny futbalový klub. Všetci účastníci jogy boli vyzutí, čím sa mal navodiť pocit pohodlia ba až domáceho prostredia. Podstatou jogy smiechu je spolupráca skupiny, ktorá je usporiadaná v kruhu. Pre aplikáciu smiechohier je vhodný väčší priestor, pretože pohyb hrá dominantnú úlohu pri aplikácii. Nie je to však nutné, preto sú niektoré hry vhodné aj do tried, kde je pohyb obmedzený. Aktivity preto možno rozdeliť na 2 skupiny podľa úrovne pohybu. Sú aktivity, pri ktorých treba vytvoriť priestor na pohyb a sú aktivity, na realizáciu ktorých je potrebný malý priestor (trieda, izba, oddychová miestnosť). Aktivity možno vnímať aj z hľadiska náročnosti – sú aktivity, ktoré deti nepochopili, resp. mali problém s pochopením – komplikované úlohy, ktoré sú vhodné pre dospelých, pretože na základe „pochopenia – nepochopenia“ sa vytvárajú komické situácie a pod. Sú však aktivity, ktoré z hľadiska náročnosti zvládne každý. Pre ilustráciu uvediem zopár príkladov jednoduchých smiechohier:

  1. kosačkový smiech – podstatou je napodobniť štartovanie strunovej kosačky. Štartovanie má 3 doby – prvá: náznak smiechu, druhá: intenzita štartovania narastá a s ním aj smiech, resp. napodobňovanie zvuku kosačky v kombinácii so smiechom a tretia, finálna: podarilo sa nám naštartovať kosačku, pohybom naznačujeme kosenie a zvuk kosačky je veľmi podobný smiechu
  2. kukučkový smiech – oboma rukami si zakryjeme tvár, prechádzame sa pomedzi svojich spolusmiechohráčov a pri zastavení sa pred jedným z nich si odkryjeme tvár (v štýle kukučkových hodín, ktoré hlásia presný čas) a zasmejeme sa na svojho kolegu
  3. zoznamovací smiech – prechádzame sa a pri podávaní rúk svojim kolegom sa miesto predstavenia nahlas pri pozeraní do očí zasmejeme
  4. smiechokokteil“ (kokteil smiechu) – ingrediencie a postup: potrebujeme dve zdravé ruky, schopnosť predstaviť si pohár a smiech. V oboch rukách držím imaginárny pohár, vydávaním smiechu typu: ,,ho-ho-ho-ho“ prelejem veľkým oblúkovitým spôsobom z jedného pohára do druhého nápoj smiechu. Tento postup zopakujem 3x, až kým je kokteil dostatočne premiešaný a pripravený na podávanie. Potom nápoj vypijem, nezabudnem pri tom vydávať zvuk, ktorý bol naznačený v postupe.
kukučkový smiech

kukučkový smiech

Podobných nenáročných aktivít je mnoho. Aj keď možno v niektorých situáciách je ktorákoľvek aktivita z pohľadu realizátora trápna prípadne silená, nepríjemná, určite to nie je nepríjemné pre ostatných zúčastnených. Ba naopak, pohľad na učiteľa, ktorý sa snaží naštartovať imaginárnu kosačku a vydáva pri tom smiech napodobňujúc zvuk kosačky, je určite zážitok. Alebo pohľad na žiaka, ktorý je v triede úplne nenápadný, nevýrazný ako sa snaží napodobniť pinguina, behá po tráva bosý a smeje sa, má svoje čaro.

Joga smiechu jednoznačne dokáže vytvoriť v kolektíve príjemnú atmosféru, má prosociálne účinky, rozvíja empatiu a môže slúžiť aj ako prevencia voči šikane alebo iným neduhom v školách.

To, že smiech má antistresové účinky, je všeobecne známe. Fyziologicky v tele prebieha proces, pri ktorom sa do mozgu vypúšťajú hormóny ako endorfín, serotonín či dopamín, t.j. „hormóny dobrej nálady, šťastia“. Pri smiechu sa do tela dostáva viac kyslíka, ktorý blahodarne pôsobí na efektívnu činnosť buniek. Pohybom brušného svalstva pomáhame tráveniu a pod.

20160621_125855

Osobne si viem predstaviť aktivitu smiechu tesne pred nejakou písomkou, kedy miera stresu značne narastá. Otázne je, či to nebude mať opačný efekt – t.j. dieťa sa rozptýli a nebude schopné sústredenia sa. Najmä u žiakov s poruchou ADHD je tento efekt dosť možný. Preto je joga smiechu určená skôr na triednické hodiny, prípadne voľné vyučovanie, kedy nie je od žiaka v diagnostickom ponímaní požadovaný výkon. Aj napriek tejto skutočnosti však budem s jogou smiechu experimentovať naďalej, pretože smiech vnímam ako vhodný prostriedok na dosiahnutie rôznych cieľov týkajúcich sa vyučovania. Riadim sa totiž heslom, že ak sa žiaci na mojej hodine ani raz nezasmejú, hodina nebola dobrá.

Ľuboš Sibert

Úsmev na tvári nechýba :)

Úsmev na tvári nechýba 🙂

Facebook Comments

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *