Keď sú deti rozumnejšie ako dospelí…


,,Hovorí sa, že iba deti, filozofi a blázni hovoria pravdu. Preto bláznov zatvárajú, filozofov nechápu a deti ignorujú…“ znie výrok od talianskeho skladateľa Niccolò Paganiniho. Nie je mojou úlohou rozoberať tento výrok do hĺbky, no ja ako učiteľ ZŠ dávam do svojej profesijnej pozornosti na prvé miesto práve deti, mládež a tento výrok nesie v sebe zaujímavé odkazy, najmä v spojitosti s deťmi a súčasnou situáciou okolo aktuálnej témy – imigranti.

To, že deti sú často ignorované, má svoje korene v detskom svete, ktorý je často predimenzovaný osobitným pohľadom na svet, fantáziou, ktorá je v detskom svete hybným činiteľom pri vytváraní komplexných predstáv o svete ako takom. Deti si zvyknú vymýšľať, čím vyplňujú dieru v poznaní a nezodpovedaných otázkach, klamú, aby zatajili pred rodičmi nejakú šarapatu, ktorú vyrobili a pod. No nemožno zovšeobecňovať detský pohľad na svet iba ako ilúziu alebo lož, pretože práve takýmto spôsobom vznikajú predsudky.

V istom sociálnom experimente, ktorý som zhliadol v televíznom dokumente, sa vedci z Británie rozhodli analyzovať rasizmus a prejavy xenofóbie, či intolerancie v spoločnosti prostredníctvom detského pohľadu na vec. Cieľom bolo zistiť, do akej miery je rasizmus zakorenený v spoločnosti, ako vzniká a do akej miery je ľudstvo nakazené neznášanlivosťou. Zamerali sa na materské školy, kde do už vopred formovaných skupín detí, ktoré spolu trávili väčšinu času počas školského vyučovania, infiltrovali nových spolužiakov, ktorí sa evidentne už na prvý pohľad líšili od ostatných a to najmä farbou pleti. Skúmali triedu ako organizmus a jej správanie sa voči novým spolužiakom. Ak by platila téza, že rasizmus je dedičný a zakorenený v nás, trieda by následne odmietla nového spolužiaka, ktorý sa odlišuje od ostatných farbou pleti. No výsledok bol opačný. Nové dieťa nemalo žiadny problém prispôsobiť sa a začleniť do spoločnosti medzi ostatných, trieda ho prijala bez problémov, bez predsudkov. Rasizmus (intolerancia) nie je zakorenený v nás, ale získaný skúsenosťou. Z toho možno dedukovať (vytvoriť záver): ak je rasizmus naučený, musí sa dať aj odučiť.

Problém intolerancie v našej spoločnosti je bohužiaľ stále aktuálny. Spoločnosť je rozdelená na dva tábory – tí, ktorí sa k otázke imigrantov stavajú negatívne, a tí, ktorí majú v záujme pomáhať. Smutné je, že postoj vlády (a tiež aj ministerstva školstva) je k otázke imigrácie negatívny, vláda poukazuje na imigrantov ako na hrozbu a svojimi názormi ešte viac polarizuje spoločnosť. Je neuveriteľné, že ministerstvo školstva na čele s ministrom sa k tejto otázke nepostavia opačne.

Naše školstvo je založené na pilieroch humanisticky orientovanej výchove a vzdelávaní s odkazom na tradíciu Cyrilo-Metodovskú, čo v preklade znamená, pomáhať ľuďom bez rozdielu rasy, pohlavia, reči, náboženstva, národného či sociálneho pôvodu, politického či iného presvedčenia.

Neviem, do akej miery vníma tieto slová, či vety naše ministerstvo školstva ako obsahovo záväzné. Určite nie je mojím cieľom poúčať kompetentných o tom, aké by školstvo malo byť. Chcem však poradiť nášmu ministrovi a to v tej najlepšej vôli, aby sa skúsil zamyslieť nad problémom, ktorý v súčasnosti pretrváva v našej spoločnosti. Skúsme však začať počúvať a vnímať aj naše deti, možno sa máme od nich veľa učiť, pretože už neraz dokázali, že sú rozumnejšie ako mnohí dospelí…

 

Facebook Comments

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *