Návrat k štrajku učiteľov


Ako to  v dnešnej spoločnosti býva, stále sa nájde niekto, kto nie je spokojný či už s prácou, ktorú vykonáva, alebo životom, ktorý vedie. Niekto so svojou nespokojnosťou nič nerobí, niekto ju dlhodobo potláča a verí, že bude lepšie. Čo ak dlhodobo nie sú spokojní ľudia, ktorých spája okrem iného jedna dôležitá vec – láska k výchove a vzdelávaniu?

Dlhe nosy 4

Keďže osobne patrím práve k týmto ľuďom, vybral som sa na protest, ktorý sa konal pred sídlom Úradu vlády SR netušiac, čo so sebou protest prinesie. Motívom tohto stretnutia bolo vykričať svetu, no najmä súčasnej vláde, že učitelia sa už za nosy ťahať nedajú. Ministerstvá dlhodobo sľubujú finančnú podporu a riešenie dôležitých otázok ohľadom školstva, no nič z toho neprichádza, preto si učitelia priniesli so sebou ako symbol ťahania za nos práve papierové, ručne vyrobené, dlhé nosy. Pozornosť médií bola na mieste a samozrejme tam, kde sú média a masy, nemôžu chýbať ani politici, ktorí momentálne nie sú vo vláde, no veľmi radi by boli. Do akej miery bol ich záujem o dlhodobé problémy v školstve opodstatnený, vedia iba oni sami.

Po príchode na miesto protestu ma prekvapila dobrá nálada, ktorá sa šírila vzduchom. Nebolo to nenávistné zhromaždenie, kde prevládajú rôzne bojové heslá, hnev a hrubá sila. Bolo to presne naopak. Slnečné počasie, skupinky ľudí, ktorí majú na tvári úsmev a dlhé farebné nosy rôznych veľkostí a tvarov, k tomu na pódiu pripravená gitara a mikrofóny skôr signalizovali kultúrne podujatie s veselou tematikou. Dobrú náladu nepokazila ani technika, ktorá sa rozhodla (ako to na štrajku býva) štrajkovať a vypovedala službu. Úvod sa teda natiahol, kým organizátori zaobstarali náhradnú. Netrvalo to však dlho a štrajk mohol začať.

Všetky papierové nosy sa podpísali učiteľmi a vyzbierali. Odnesú sa ako symbol protestu samotnému ministrovi školstva

Počas dvoch hodín sa na tribúne vystriedali viacerí rečníci z oblasti školstva. Priestor dostali zástupcovia materských, základných a stredných škôl, nezabudlo sa však ani na vychovávateľov a tiež aj zástupcov vedy a výskumu, ktorí patria pod rezort školstva. K týmto rečníkom pribudol aj bývalý učiteľ z Košíc – Oto Žarnay, ktorý sa „preslávil“ tým, že poukázal na korupciu a šafárenie peňazí v škole, za čo bol prepustený. O hudobnú vložku, ktorá bola súčasťou štrajku, sa staral učiteľ a aktivista v jednej osobe – Vladimír Crmoman spolu s kolegyňami. Všetky papierové nosy sa podpísali učiteľmi a vyzbierali. Odnesú sa ako symbol protestu samotnému ministrovi školstva, ktorý sa zhromaždenia nezúčastnil, hoci bol viackrát vyzvaný. Ku koncu nechýbala ani tombola o ceny, ktoré mali skôr parodický a ironický charakter. Napr. medový motúz, ktorý si výherca – istá pani učiteľka strednej školy v Bratislave, môže v čase voľna poťahovať popod nos, čím dáva najavo vieru v prázdne sľuby. Dobrú náladu a úsmev na perách nevyhnala ani klesajúca teplota, ktorá sa po západe slnka snažila rozohnať dav. A práve v tomto bode možno zaostriť na jeden z hlavných motívov celého stretnutia. Je ním súdržnosť učiteľov, ktorí dali najavo, že ich nespokojnosť so situáciou v školstve už viac trpieť nemienia. Pocit prekročiť svoj prah pohodlia a dať o sebe vedieť ako jeden súdržný celok je viac, ako prázdne reči, ktoré sa okolo nás neustále točia.

Aj keď počas štrajku bolo z tribún možné započuť nádherné a hlboké myšlienky, ktoré boli neustále sprevádzané potleskom, podstatný bol samotný pocit, ktorý si každý účastník mohol zo zhromaždenia odniesť. Môj pocit súvisel so samotným záverom. V ňom zaznel evergreen od Maťa Ďurindu, ktorý dokonale zosumarizoval toto krásne popoludnie a zároveň motivoval k ďalším, verím, že mohutnejším a ľudnatejším zhromaždeniam za správnu vec. „Naša loď sa k moru doplaví“ znie v refréne piesne a aj keď neviem predpovedať budúcnosť, nestrácam nádej, že súdržnosť učiteľov, snaha prekročiť vlastný tieň a pocit nespravodlivosti a neprávosti, ktoré dnes (okrem iných negatív) v školstve máme, budú motorom pomyselnej lode, ktorá sa naozaj doplaví do spoločného cieľa – slobodného a kvalitného školstva.

(foto: Ľuboš Sibert; Mária Jakubová, http://ibu7.webnode.sk/)

Facebook Comments

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *