Ľuboš Sibert


lubos@ed2.sk

Jednou z hlavných myšlienok môjho obľúbeného filozofa Friedricha Nietzscheho v diele Tak vravel Zarathrustra je nekonečná aktivita v smere k človeku: ,,človek je niečo, čo musí byť prekonané.“ Prekonávať sám seba k tomu, aby sme boli lepšími, je našou povinnosťou a malo by byť aj túžbou. Táto myšlienka ma neustále ženie vpred ako v súkromnom, tak aj profesijnom živote.

image-3afd305d95b1517f2e568bcd181e42cbd30fc2ddfe0e40fb8e0ab42a876843c2-VNarodil som sa v Humennom, kde som vyštudoval základnú a strednú školu. Nikdy som nemal problémy so školou, ba naopak, v škole som sa cítil vždy veľmi dobre. Mal som šťastie na dobrých učiteľov, ktorí mi vštepili nielen vzdelanie ale aj ľudskosť, preto im vďačím aj za výchovu. Rozhodol som sa teda pokračovať v štúdiu na vysokej škole práve v odbore pedagogika. Vybral som si najkrajší jazyk pod slnkom a matku všetkých vied – slovenský jazyk v kombinácii s filozofiou. Úspešná prax počas školy mi určila moju budúcnosť – školstvo. Po skončení štúdia som pôsobil ako lektor pre istý súkromný vzdelávací inštitút v Košiciach. Spoznal som nové trendy vo vyučovaní, ktoré možno charakterizovať ako moje hobby. Práve vzťah k vzdelávaniu a najmä inovácii vzdelávania ma zaviedli do Prahy, kde som pracoval na projekte EÚ pod názvom – vzdelávanie uchádzačov o zamestnanie v oblasti socio-ekonomických kompetencií. Spoznal som zaujímavých ľudí, ktorí mi umožnili nazrieť do súkromného sektora vzdelávania a práve to ma inšpirovalo natoľko, že som sa rozhodol realizovať projekty, ktoré možno bez okolkov označiť ako verejno-prospešné.

Momentálne pôsobím v Bratislave ako učiteľ druhého stupňa základnej školy, kde učím Slovenský jazyk. Každým dňom sa stretávam s problémami, ktoré na Slovensku v oblasti školstva máme. A keďže mojim krédom je prekonať sám seba, túžim prekonať aj problémy, ktoré školstvo sužujú a svojou aktivitou prispieť k všeobecnému prospechu práve cez projekty, na ktorých momentálne pracujeme.