Testovanie 9 pod lupou


Keď sa v stredu, piateho apríla, otvorili brány škôl, pre mnohých deviatakov bol tento deň niečím iný. V tento deň sa rozhodovalo o ich budúcnosti. V tomto čase prebieha každoročné Testovanie 9, ktoré rozhodne o tom, kam budú smerovať kroky mladých po ukončení základnej školy. Ide nielen o budúcnosť zopár jednotlivcov, deviatakov ale aj o budúcnosť tejto krajiny.

Testovanie 9, inak povedané monitor, je celoslovenské testovanie žiakov deviateho ročníka v matematike a v slovenskom jazyku, ktorého sa zúčastňujú všetky základné školy na našom území. Pre základné školy je tento deň špeciálny. Testovanie 9 (ďalej iba T9) je pre školy jediná relevantná spätná väzba, cez ktorú môžu byť porovnávané v rámci kvality. Na Slovensku nemáme žiadne iné prieskumy, porovnávania či analýzy, ako sa učia žiaci v Ďapalovciach, v Lovinobani či v bratislavskej Petržalke. Pre základné školy je preto monitor vec prestíže. Žiadna škola sa nechce umiestniť v spodnej časti rebríčka, pretože to vrhá negatívny tieň na školu a svojím spôsobom to môže odzrkadľovať kvalitu práce pedagógov. Je to však skutočne tak?

Pohľad učiteľov je pravidelne každoročne na T9 negatívny. Môže za to špecifickosť testov, ktoré sa zameriavajú prevažne na čitateľskú gramotnosť. Na tom by nebolo nič neobvyklé, pretože čítanie s porozumením je achillova päta nášho školstva v porovnávaní s inými európskymi národmi, no nikto nikdy nedokázal vysvetliť, prečo je čitateľská gramotnosť zahrnutá do predmetu slovenský jazyk a literatúra. Každý slovenčinár vám povie, že čítanie je dôležité a gramotnosť čítania treba testovať a venovať sa jej, no prečo je čitateľská gramotnosť súčasťou slovenského jazyka, vám nikto nedá relevantnú odpoveď. Jednoducho to tak niekto tam hore naplánoval. Z môjho pohľadu je to nezmysel, pretože gramotnosť čítania sa týka všetkých predmetov. Veď predsa v matematike alebo vo fyzike máme slovné úlohy, dejiny nepochopíte, ak nedokážete čítať s porozumením, v geografii, biológii tiež narazíte na texty, ktoré musíte najprv prečítať a potom pochopiť. Prečo je však zahrnutá k predmetu, ktorý okrem gramatiky (t.j. teórie jazyka), učí pravopis (ktorý je jeden z najťažších v rámci jazykov na celom svete) a literatúru (ktorá patrí k umeniu a cieľ výučby je zameraný aj na estetiku), nedokáže odpovedať ani samotný pán minister.

Na druhej strane je tu otázka smerujúca ku kvalite testovania. Každý rok (je to naozaj pravidelne) sa vyskytne v teste minimálne jedna otázka, ktorú možno označiť ako spornú či problémovú. Aj v ostatnom testovaní SJL možno nájsť niečo, čo sem nepatrí. Ide o otázku týkajúcu sa porozumeniu textu.

Ukážka úlohy:

V ukáže poézie bolo úlohou žiakov zameniť za zámeno iný slovný druh (v našom prípade podstatné meno), ktorý predstavuje objekt výpovede. Obsahovo a formálne je však táto otázka nešťastne položená. Prečo? Z formálneho hľadiska ide o textovú syntax. Ukážka predstavuje zložené súvetie (ktoré okrem toho, že je zložené, je ešte aj zložité) s komplikovaným slovosledom. V ukážke č. 2 môžeme sledovať toto súvetie, jeho začiatok a koniec. Každá čiarka v ukážke znamená novú rozvitú dvojčlennú vetu. Znamená to, že ak chcete pochopiť zámeno (predmet) v predposlednej vete, musíte čítať od začiatku vetu po vete, hľadať a odlíšiť podmety a predmety, na ktorých je postavený nositeľ deja resp. objekt, ktorý je dejom zasiahnutý. Ide o zložitú textovú syntax. Treba však podotknúť, že zložené súvetie, resp. textová syntax sa na základných školách nevyučuje.  Ak už, tak iba informatívne.

V prípade, že čitateľ chce pochopiť takýto komplikovaný slovosled, potrebuje dostatok pokoja a času (čo je pri testovaní náročné dosiahnuť). Komplikovaný, prehodený slovosled, tzv. inverzia je básnický prostriedok využívaný v modernej poézii. Z obsahovej stránky patrí táto ukážka k reflexívnej lyrike, kde autor vzdáva hold svojej materskej reči (čo môžeme predpokladať z názvu básne). Je to jeho nálada, pocit, emócia. Vybrať poéziu takéhoto kalibru a dať ju žiakom do testu ako čítanie s porozumením (test je časovo obmedzený) je podľa môjho názoru nevhodné. Je to to isté, ako keby ste sa dívali na obraz plný abstrakcie a snažili ste sa o a priori interpretáciu. Je to ako pohyb po tenkom ľade, z možnej interpretácie sa veľmi rýchlo dostanete k dezinterpretácií a stačí na to iba jedno slovo, jeden motív, či jedna nepozornosť. Dať na výber štyri možnosti, z ktorých každá môže byť vnímaná ako správna, je tiež veľmi zvláštne v negatívnom zmysle. Aj v našom pedagogickom kolektíve sme sa spočiatku nevedeli zhodnúť, ktorá odpoveď by mala byť správna. Zvažovali sme možnosť A, C a D. Možnosť C – „srdce“ by mohla byť interpretácia slova „ním“, ak by sme túto báseň vnímali iba z estetickej stránky. Z formálnej stránky nám však vyplýva odpoveď D – „slovo“. Táto možnosť je oficiálne uznaná za správnu odpoveď.

 

Možno si hovoríte, čo je na tom také nezvyčajné, veď ide iba o jednu otázku a treba odlíšiť tých najlepších od ostatných. Avšak táto jedna otázka môže deliť žiaka od toho, či bude prijatý na strednú školu bez prijímačiek alebo nie. Ak vyriešite T9 nad 90%, máte zaručenú strednú školu bez toho, aby ste museli absolvovať prijímacie konanie. Jedna otázka v monitore predstavuje rozdiel 4%. T.j. ak ste mali chybné 2 otázky, následne tretia chybná vás posúva na hranicu 88%. Upozorňujem, že sa stále bavíme o 14-15 ročných adolescentoch, ktorí musia za 60 minút podať bezchybný výkon, ako ešte nikdy pred tým vo svojom živote. Je to neuveriteľný tlak na individualitu, ktorú verejnosť nevidí. Verejnosť vidí percentuálne vyjadrenie úspešnosti škôl, cez ktoré možno porovnávať. A nedajbože, ak škola v percentuálnom vyjadrení zlyhá. Kto je na vine? No predsa učiteľ…

Druhý problém sa týka motivácie žiakov k T9. Samozrejme, je mnoho žiakov, ktorí bojujú o to, aby boli prijatí na prestížne školy. No nájdu sa aj takí, ktorých to nezaujíma. Prijatí už sú, resp. škola, kam sa chystajú, nepotrebuje výsledky monitoru pre prijímacie konanie. Aká je motivácia týchto žiakov, aby sa počas testovania sústredili a snažili sa o čo najlepší výsledok? Nuž, žiadna. Každý slovenčinár, ktorý sa venoval T9 vám zaručene povie príklady svojich žiakov, ktorí testovanie ukončili po 15tich minútach. Výsledky ich nezaujímali, veď predsa stačí, že označím zopár odpovedí. Ukážky textov netreba čítať, každá otázka má 4 možnosti, snáď sa aspoň do niekoľkých trafí. Do akej miery sú potom výsledky testovania relevnatné? Do akej miery znázorňujú kvalitu testovaných, resp. tých, ktorí na test pripravujú?  My sami nevieme v tejto chvíli nájsť adekvátnu odpoveď. No pri koncipovaní a zavádzaní reformných krokov v školstve by mali kompetentní vnímať aj tento problém, ktorý každoročne T9 prináša.

Facebook Comments